Vítanie jari 2012

VÍTANIE JARI 2012 – Sklená Huta

skupinka z trnavských trampov  poriadala (tradične na Sklenej hute v termíne prvý víkend po prvom jarnom dni, teda 23.-25. marca) VÍTANIE JARI 2012, ktoré si minimálne pre tento rok určite zaslúži prívlastok, „také tu ešte nebolo“.

V piatok sa na fleku v údolí pod Geldekom pri potôčiku, ktorý je prítokom do potoka Parná stretli k prípravám Šoko z Túlavých psov, Smrko z Bielych supov, Vlado z Večných vlkov, Kutáč zo Štvancov-Tábora štvaných so Šampónom z Icarilly a Smradkom z Oranžového expresu. Podvečer sa k nim pridal tradičný účastník Džombo z Feriby.

Popri postavení prístrešku slúžiacom proti prípadnému, takmer každoročne sa im opakujúcemu nečasu, ale tiež ako bufet a výdajňa stravy i nachystaní dreva, pod vedením Šoka zostavili výtvor z jeho dielne. Stavbu, ako sa patrí zapili Becherom od Smrka, (ten mal vo februári 60-ku, teda nie Honza Becher, ale Smrko) A také tu ešte nebolo.

Pre vysvetlenie, ide o nápad „odkukaný“ trnavčanmi od T. O. Trapers z Prahy pri ich minuloročnom výročnom ohni. Tradiční poriadatelia Vítaní jarí by na také niečo sami prísť po dlhoročných pravidelných konzumáciach „ohnivej vody“ prísť asi nedokázali. Výtvor si nazvali KORAL. Neodvodili to od „kořalky“ čo je väčšine z nich  bližšie, ale od slangového výrazu používaného v rôznych obmenách v rodokapsoch  pre ohradu pre kone, či dobytok (napr. corall), aby ukázali, že prostredie Divokého západu im nie je ani v tomto smere cudzie a hlavne, že vedia čítať a na akej literatúre sú odchovaní.

Že sa im výtvor, ktorý má slúžiť na ochranu pred nepríjemnými vetrami a nehostinnosťou odchádzajúcej zimy, pomáhajúci udržiavať a odrážať teplo zo sálajúceho ohňa a naviac utvárať akýsi pomyselný kruh súdržnosti okolo kamarátov podaril, o tom svedčil nielen ich vlastný pocit z „dobre vykonanej práce“, ale hlavne „obdivné pohľady“ a „prejavy uznania v rôznych podobách, od úškrnov, cez drzé poznámky až po úprimné slová chvály“ pochádzajúce od soboty rána prichádzajúcich traperov .

Ako prvý prišiel od Zabitého Dufan z Túlavých psov.

Dopoludnia sa Smrko, (keďže nebol nikto súcejší po ruke), rozhodol pripraviť z prinesených zásob pre všetkých čo už na mieste boli, i tých čo postupne prichádzali, niečo pod zub. Čo už sa dalo robiť. Našťastie v správnom čase prišli taktiež tradiční účastníci, kamaráti Sam a Bufi z poza rieky Moravy a Sam ako „rodený“ kuchár zachránil  situáciu a tým i kopu trampov a následne lesnej zveri tým, že zo Smrka sa stal pri varení iba jeho pomocník. Tak vznikol z ich dielne „fazuľový guláš so všeličím“  ako vyšitý. A také tu ešte nebolo.

Od lesa sa trúsili ďalší kamaráti, samotári Gombík s Brdom a gitarou. A to taktiež na vítaní ešte nebolo.

Potom prišli tradiční účastníci feribáci na čele so Suchárom, Pupulou ,“veľkým“ Dubákom, Padákom, ale tiež ako reprezentanti ostatnej Blavy  muzikant Čarodej s Kompótom a Hampem.

To už Kutáč so Šampónom vyzvali k účasti na prechádzke do prebúdzajúcej sa prírody a preč od zaspávajúceho Vlada, ten sa prebral, išiel aj tak s nimi a plietol sa pod nohy. Cez Kolovrátok  sa pomaly vystúpalo na vrchol jedného z najkrajších takmer stepných kopcov  Malých Karpát, Klokoč ( 661,3 m. n. m.)

Po návrate sa na lúke objavili Majo zo Štvancov s kamarátom Lubom a jeho koncertnou takaminou a objemným spevníkom v písanej forme, pričom druhú polovicu batohu mu zaberal iný „spevný“ materiál, keďže iba nedávno ho míňala päťdesiatka a dáva sa dokopy s trampami. Tak také tu tiež ešte nebolo.

Prišiel i Šaman, jeden z pamätníkov T. O. Túlaví psi a dôverný znalec tejto časti Malých Karpát, ale na vítaní tu ešte nebol.

Po ňom sa v tábore objavil Johan od Sokolov so svojou squaw Ivonou z Krochien a vnúčikom.

Podvečer, ako sa na správneho gazdu patrí, prišiel už tradične „horár Martin“, alias tramp Jimmy, keďže je jedným z nás i s US-kou, sladkým drevom a harmonikou aby prenocoval, klasicky uložiac sa pri Vladovi pod širákom.

K večeru sa tak dostali do správnej prevádzkovej teploty naraz štyri gitary a ešte o niečo viac muzikantov. Sledovať hrať na gitarách naraz takých majstrov ako sú Bufi i Čarodej, neustále sa „trampsky“ lepšiaceho Luba, klasika Gombíka a alternujúcich Dufana a Jimmyho sa Skleným Hutám podarilo prvý raz. Les i lúka boli do skorých ranných hodín plné trampskej hudby a spevu a to tu naozaj na vítaní ešte nikdy nebolo.

Nedeľnajšie ráno bolo ako vymaľované, prvé jarné ako sa patrí a lúčenie sa s pani Zimou i kamarátmi o to krajšie.

Nakoniec jeden postreh od zapisovateľa naviac.

A viete, čo tu tiež naozaj nikdy nebolo a na rozdiel už od doteraz spomenutého, asi ani nikdy nebude?

Z tekutých zásob pripravených na očakávanú „treskúcu zimu“ a určených na varenie (grogu a vína, nie čaju ) v nedeľu pri ich inventúre vysvitlo, že zostalo 4 l. rumu, 2 l. vodky i 15 l. vína.

A to je Koniec.

Vysvetlení sa ponúka viacero, od „objektívných“, ako že, naozaj bolo neočakávane pekné počasie, do 25 stupňov cez dni a okolo 5-6 stupňov po nociach a nebolo tak treba nič variť a tôbož už nie  to čo po inventúre zostalo, na čom má iste zásluhu aj KORAL  poriadateľov, po subjektívne, že trampi začínajú mať vraj radšej prebúdzajúcu sa  jarnú prírodu, vážia si svoje zdravie i svoje ženy i to , že viacerí z nich už nie sú tým/-i čo boli.

Zapísal: Kutáč

Foto: Ivona/Žofka,