Túlaví psi - veľký vander 2016
Túlaví psi na veľkom vandri vo Veľkej Fatre - jún 2016
Presne pred desiatimi rokmi sa vybrali Túlaví psi na veľký vander a to na prechod vrcholom Veľkej Fatry z Ružomberka do Banskej Bystrice. Keďže išlo v júni t. r. o akési malé jubileum, rozhodli sa Túlaví psi (Šoko, Dufan, Píďo), doplnení o kamaráta Barbusa z Bratislavy absolvovať tohtoročný veľký vander presne po stopách spred desiatich rokov. Zámerom bolo nielen si opätovne prejsť a obdivovať krásne miesta Veľkej Fatry, ale i zaspomínať si na vtedajšie podmienky prechodu a na zážitky prežité s ich vtedajšími účastníkmi.
Počasie, jedna zo základných podmienok pre úspešný vander, bolo veľmi premenlivé, hrozili dažde, búrky, ale vcelku možno konštatovať, že vyložené zlé podmienky počas celého vandru nezažili. V Ružomberku ich privítalo pekné slniečko, vo Vlkolínci to už boli mierne zrážky, než došli na Malinô Brdo, kde prespali, zmokli. Ale už ráno to bola pri výstupe k vrcholovej stanici lanovky na Malinom Brde opätovne krásna modrá obloha. Za tohto celodenne krásneho počasia obdivovali prekrásnu okolitú scenériu, zelené lúky, vrch Šiprún, Jánošíkovú kolkáreň i kaplnku neďaleko Smrekovice, kde slúžil svoje omše počas vojny Andrej Hlinka.
Ďalší deň pokračovali cez Močidlá, rezerváciu Skalnú Alpu, Tanečnicu, vrchol s prekrásnym výhľadom Rakytov, ďalšiu rezerváciu Čierny kameň až k sedlu Ploskej, kde
ich už chytila poriadna búrka, ktorú prečkali v malom prístrešku pod Ploskou. Našťastie netrvala dlho a mohli sa vybrať k miestu ďalšieho prenocovania na chatu pod Borišovom.
Chatár Stano ich privítal, načapoval pivko a večer informoval, že sme vyhrali nad Rusmi. Pridali ďalších zopár pív, studené párky a uložili sa k spánku.
Ráno bolo opäť ako z rozprávky, slniečko, modrá obloha, slabý vetrík. To sa však veľmi rýchlo začalo meniť k horšiemu a už pred Ploskou nebolo vidieť pomaly ani na krok.
A nie to ešte obdivovať okolie. Toto zlé počasie trvalo počas celého prechodu od Ploskej cez Suchý vrch, Ostredok aj Krížnu a trochu sa zlepšilo, až keď zliezli do Tureckej, čo v prípade tohto vandru možno považovať za konečnú stanicu, pretože na druhý deň zostalo už len
na malú prechádzku do Starých hôr, čakanie na autobus, a následne na preplnený vlak domov.
Túlaví psi veria, že kamarátom a kamarátkam, ktorí túto vrcholovku už niekedy absolvovali pripomenuli i priloženými fotografiami krásne chvíle prežité vo V. Fatre a tým ktorí tu ešte neboli, vrcholovku vrele doporučujú.
Zaznamenal: Píďo
Foto : Dufan