TROJSTRETNUTIE na MORAVE
Stretnutie kamarátov na Morave 12.-14. 2. 2016
Trnavčania Čížo, Mao, Smradko – T. O. Oranžový expres; Šampón, Kutáč,a Kabela ( ten z „blízkeho“ okolia) sa na moravských Starých Hutách stretli popri poriadajúcich „klukoch“ z Černé řeky; Samom, Píďalom a neskoršie s Blankou s ďalšími kamarátmi z Moravy, s „chríbákmi“; s Lobom; kôpkou „prievidžancov“; s Lady a Renčou z Martina; „baťovkármi“ z Bratskej T. O. Bobor-Zubor i so susedmi z „dolniakov“ Ešusom z Blavy, Lewisom z Pezinka; a Čárlim od „ivánčancov“ na nimi pripravenom tradičnom „ TROJSTRETKU – Stopou Jacka Londona s Černou řekou za zády“.
Základni, ktorú spravujú skauti z Uherského Hradišta, neďaleko Buchlovského kameňa, po tri dni a dve noci v najkladnejšom slova zmysle dominovali trampská hudba a spev. Ako je medzi trampami samozrejmosťou, ich stretnutie sprevádzané duchom kamarátstva, tento raz naviac, netradične, bolo ozvláštnené vedomostnými súťažiami, vychádzajúcimi z jedného ich vzorov E. T. Setona, ktorých vedenia sa, pod taktovkou Bufiho, zhostili ďalší kamaráti z Černé řeky Robin, Vin a Tácek a zas naopak, „tradične“ bolo „poznamenané“ skvelou kuchyňou Sama, ktorému po tri dni sekundovala samotárka Snehurka.
V nedeľu na záver sa k tradícii poriadania „trojstretka“ po viacročnej odmlke prihlásili „dolniaci“, teda opätovne časť trnavských trampov a s nimi tiež Ešus a Lewis. V poradí najbližšie, sa tak uskutoční v máji budúceho roka niekde v Malých Karpatoch.
Na tomto mieste by bolo namieste aby nestranné spravodajstvo Kutáča z tohtoročného stretnutia mohlo (a asi aj malo ) skončiť, ale čo už, keď sa na „papier“ pre „trampský“ bulvár ponúka pár ním vyfabulovaných ( a možno i zaujatých) postrehov.
Takže: „výhrady“ k takémuto „sporiadanému“ priebehu stretnutia mala iba časť „nahluchlých“, hudobne ( a možno aj inak ) „prostoduchých“ Trnavčanov (nemenovaní Kutáč, Šampón a im podobní), ale proti spontánnemu a pritom zladenému muzicírovaniu vychádzajúcemu zo zručností kamarátov s nástrojmi v rukách, opretému o ich hlasové dispozície, nemali so svojimi „inými“ aktivitami šancu narušiť ho
- Bufi s osadníkmi z Černej řeky ich patrične (aj keď z ich strany určite nechcene) „vytrestali“, keď na sobotnajšie popoludnie namiesto trnavčanmi očakávanej „cesty rozprávkovým lesom“ – rozumej prechádzky spojenej s návštevou pohostinského zariadenia, konkrétne Špalkovej hospody pod Buchlovom, pripravili už v spravodajskej časti zmienené vedomostné súťaže a dali im tak popri ostatných „sporiadaných“ účastníkoch možnosť ukázať, ako v tejto oblasti naozaj sú
- tí, podľa objektívnych kritérií hodnotenia stanovených poriadateľmi, zrejme svojimi
vedomosťami i stavom pamäte neoslnili a ocitli sa tak ( na okraj, nie po prvý raz) na okraji prepadliska trampskej súčasnosti
- natíska sa tak poučenie ako z Ezopovych bájok „ starí osly ( a tí čo sa pasujú za ich
kamarátov) a im podobní: „choďte po matke Prírode s otvorenými (nezakalenými)
očami, načúvajte jej, odcudzte sa putovaniam za „účelom“ občerstvenia a vráťte sa
k tomu, na čom ste vyrástli (pokiaľ však už nie je pre vás neskoro)
- a tak zmierňujúci postreh z „opačného“ brehu; čo sa dalo čakať od postihnutých po ich
piatkovom ponocovaní a boji s metlou ľudstva a následných dopoludňajších
dozvukoch. Ich víťazstvom v súťažiach sa tak stala už ich schopnosť zúčastniť sa
všetkých štyroch disciplín podopretá snahou prekonať aspoň samých seba, ak už nie
niektorých z prítomných ostatný/posledný postreh. Nemenovaným nepomohla ani vo všeobecnosti ( a hlavne v „civile“) , takmer všade v našich krajinách uplatňovaná „finta“ presvedčiť = uplatiť. V tomto prípade Bufiho ( tu aj zlý výber objektu presviedčania), aby „zmäkčil“ pre nich kritéria, rozumej označil za nich správne odpovede a to všetko za fľašu whisky a odťažil ich tak od uvedomenia si, že nie všetko vedia, alebo ( a to je výstižnejšie), že možno niečo vedeli, ale veľa toho pozabúdali. Nuž čo, keď sa častejšie ocitajú na slezinách iného typu – v šenku u Šmrxa v Trnave, ako v trampských a skautských klubovniach a iných „náučných“ inštitúciach. V prírode majú vždy naporúdzi namiesto studničiek poznania, hoci na jej okraji, takmer v každej dedine, studne, - šenky v ktorých je to pre nich prívetivejšie. ( V tých im veru rozum nenalievajú). Tak Ahoj!
Zapísal: Kutáč
https://ztrtrnava.rajce.net/3-