V mojom cancáku sa nachádza zápis od kamarátov z T.O.Jicarilla- Bratislava ,Tonyho Lovca ,Pedra a Pagáča z 21.1.1971,kedy sme strávili víkend na Holinte. Boli sme pravdepodobne jednými z posledných ,čo tam prenocovali ,lebo na jar ,keď opadol sneh sme sa tam opäť vrátili ,bola už strecha rozobraná a odvezená ,okná a dvere vybúrané .Stáli iba holé múry ,ktoré neskôr vyhrnul buldozér a do rohu holintovej lúky .Bolo nám do plaču.
Po tejto udalosti , čo Holint obhospodarovali 2 trampské osady ,bratislavská Jicarilla a trnavská Pardály ,sme začali poškuľovať po opustenej horárni v Sološnickej doline , po Žliabkoch .Leto sme strávili na opustenom skautskom tábore pod Holintom na Ascalóne ,kde bol vtedy aj malý rybníček .Keďže na Holint nechodili iba spomínané dve osady ,ale aj bratislavské- feribské osady :Biely rys ,Čierny jastrab a Šedý grizly ,T.S.Tehura ,Ruksak ,Bokombardy a z Trnavy T.O.Čuvači , Bieli supi ,Biely Tesák ,Tábor štvaných ,Túlaví psi....prišiel kamarát Miky /Tóth/ z Bielych rysov z nápadom zobrať si Žliabky od LS Sološnica do prenájmu .Miky sa poznal z vtedajším polesným p. Vicianom a bol z nás aj najstarší. Dohodol sa z p.Vicianom , že t.z.v. každoročný nájom za prenájom horárne si odpracujeme na lesných brigádach pri čistení a vysádzaní lesa v Sološnickej doline. A bola ruka v rukáve. To bol vlastne základ vzniku spriatelených trampských osád a samotárov ROŠTÚN. Bolo leto 1971.
Po dohode s lesákom bolo treba starú horáreň na Žliabkoch dať do prevádzky schopného stavu. Feribáci na Čečanovej a Pabiebe/ žltej ponorke/priviezli starší , ale funkčný sporák , ktorý sme umiestnili do najväčšej miestnosti, túto sme nazvali a aj zariadili ako salón. Boli v nej dva veľké stoly , okolo lavice a stoličky. Z menšej strednej miestnosti bol sklad potravín a nápojov, báglov . Ľavá izba bola prázdna. Blížil sa Silvester 1971 a bolo treba pripraviť Žliabky na trampský príchod Nového roku. Ja a Kačo z T.O Biely Tesák sme mali ako študáci medzi sviatkami voľno , na Žliabky sme vyrazili hneď po Vianociach. Do sme do Silvestra vybudovali prične na spanie a strožoky naplnili senom z neďalekého senníka. Nachystali sme aj dostatok dreva na kúrenie. Postupne začali prichádzať kamaráti z Blavy , ktorí prichádzali vlakom do Sološnice a Trnaváci z Dolán od autobusu.
Bol to prvý Silvester na Žliabkoch a na polnoc sme sa presunuli na Ascalónu , kde mali krátky príhovor kamaráti Luňák z Ascalóny a Apač z Bielych Tesákov.Tak sme privítali Nový rok 1972.
Na Veľkú noc 1972 sa konala na Žliabkoch veľká t.z.v. capacia slezina. Feribáci priviezli na žltej ponorke starého -živého capa, ktorého Julo/Tátoš/ zarezal , odral a my ostatní sme pripravili plnku, ktorou sme ho naplnili. Ani po dvanástich hodinách pečenia nebol capko upečený. Vtedy sme aj pri príležitosti vzniku STO ROŠTÚN vystúpili na jeho vrchol/Veľká Vápenná 752m.n.m./ Na záver treba dodať , že spomínaná STO, vlastne nikdy nezanikli. Osady a aj samotári , ktorí boli pri jej vzniku v sedemdesiatych rokoch minulého storočia stále fungujú a stretávajú sa na trampských akciách. Len sme sa akosi viac rozbehli do sveta.
Spomínam na kamarátov z feribských a trnavských osád , ktorí sa pričinili o vznik STO ROŠTÚN : Čečan, Miky, Julo, Foro, Pitrus, Prcek, Slépka , Zlodej, Bokombardy, Tehura , Ruksak, Béla, Šupák , Otík , Kutáč , Očeno , Dubák , Papo , Smrko , Veľký Dubák , Paplón ,Kačo , Bublina , Bača , Čigro , Mates , Mydlo , Škobla , Golém , Šoko, Táňa , Bridžga , Luňák , Erik-Bufallo, Lobo , Dufan , Beno. Keď som na niekoho zabudol má to na svedomí T.S.ALZHEIMER a T.S.HOSIPA, s ktorými sa v poslednej dobe dosť často stretávam .
Prečo vlastne názov STO ROŠTÚN ??? Nad Žliabkami v Sološnickej doline sa vypína jeden z najvyšších kopcov Malých Karpát -Roštún /teraz Veľká Vápenná / .