Po stopách Marshalla trnavských trampov
Po stopách Marshalla trnavských trampov.
Ubehlo už päť rokov , čo sme boli navštíviť rodný kraj a obec , odkiaľ pochádzal Marshall GABO - T.O. Túlaví psi Trnava. Z iniciatívy tejto trampskej osady sme sa rozhodli , že si urobíme čunder do jeho rodiska .V piatok poobede sme sa nezávisle na sebe presunuli na troch autách z Trnavy do Šiatorskej Bukovinky , čo je asi 250 km .Táto pohraničná dedinka leží asi 25km južne od Lučenca pod Fiľakovom. Od nepamäti tu bola colnica a hraničný prechod do Maďarska a okolité kopce Cerovej vrchoviny tvorili prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. GABOV otec tu pracoval ako colník a práve tu sa Gabo v roku 1945 narodil.
V piatok podvečer sme sa všetci deviati zišli u Gabovej sestry Zuzky a po piatich rokoch sa srdečne zvítali. Na ich záhrade pod lesom na brehu potoka sme si rozbalili stany. Zuzka nám navarila výborného gulášu a jej manžel Paľko nás privítal štamperlíkom. Debata trvala pri súdku piva, ktorý sme si priviezli z Trnavy do neskorých nočných hodín.
V sobotu ráno po raňajkách nás čakala menšia brigáda .Pomohli sme našim hostiteľom z drevom .Potom sa ešte dostavili dvaja kamaráti a to Kleki a Repíč./ Repíč na motorke z Levíc/.Keď sme boli kompletní na obed sme sa vybrali na cintorín , tak sme si uctili pamiatku nášho kamaráta GABA.Potom už nasledovala asi 5km túra na hrad ŠOMOŠKA - odkiaľ je pekný výhľad na maďarskú stranu.
Z hradu si niektorí urobili trasu cez Mačaciu , tam je pekná rozhľadňa /vyhliadka na hrad/a zostatky baníckej osady. Stála tu aj colnica. Na spiatočnej ceste sme si v miestnej krčme dali malé občerstvenie a ešte za svetla sme prišli do nášho „tábora“. Nastal čas večere – opekali sme si slaninu , klobásy....V potoku sa chladil súdok s pivom. Debaty na „vážne témy „ niektorí viedli až do druhej hodiny rannej.
Ráno / v nedeľu/ sa vybral Šampón s Paľkom na hríby a boli úspešní – priniesli pekný úlovok. My ostatní sme začali baliť a tí , čo mohli dorazili pivko, čo ostalo. Vraj to by bola hanba priniesť pivo domov.
Pred obedom sme sa rozlúčili so Zuzkou a Paľkom - poďakovali sme sa za nesmiernu starostlivosť a pohostinnosť , s ktorou nás prijali . Lúčili sme sa s predsavzatím , že sa uvidíme určite skôr , ako za päť rokov.
Text:Bublina
Foto:Froschka a Dufan
https://froschka2.rajce.net/