V dňoch 30.9. – 2.10.2016 sa Pod Chlmcom v južnej časti Malých Karpát stretli kamaráti
na 30. Výročnom ohni obnovenej T. O. Biely Netopier Bratislava – Koliba.
Z trnavčanov Kutáč s Majom od „štvancov“, Miška a Večný vlk Vlado „dorazili“ v sobotu predpoludním. Ich príchodu predchádzalo „patričné“ oboznámenie Vlada s „horskými“ občerstveniami vyskytujúcimi sa na Kolibe a pod Kamzíkom v hojnom počte.Na osadnom fleku „netopierov“ vnútornú pohodu stretnuvších sa, rámcovanú pohodovým počasím nastupujúcej jesene dotvárala aj pohoda iná, a to T. O. Pohoda s Pedrom, Andy Bábovkou, jeho kapelou Pekaringo v súzvuku s príležitostným hudobným zoskupením, do ktorého sa zapojili iní pohoďáci – muzikanti do „pohody i nepohody“ hrajúci spoločne pre pohodu ostatných i pohodu svoju samé „pohodové kusy“; však kamaráti Kýbel aj Dia od „belasích“, Drobec z „prievidzkých Krpcov“, Žĺtko od „medveďov“, Benjamín z pod Vysokej i ďalší rovnako pohodoví, na ktorých sa menovite pri pokročilom sklerotickom veku autora tohto príspevku nedostalo?Pohodové muzicírovanie a priateľské „potliachavanie“ kamarátov pri pive i kofole (že vraj takýto jav vyskytujúci sa v našich zemepisných šírkach pri rôznych výročných stretnutiach trampov si „vzali za svoj“ i kmene indiánov a taktiež sa tak podobne stretávali, pričom si svoje stretnutia nazvali „potlachmi) od poriadajúcej osady „potlačili“ do úzadia súťažíchtiví kamaráti, ktorým tak bolo umožnené predviesť svoje zručnosti vo viacerých súťažiach a taktiež následné podávanie guláša z autorskej dielne/kuchyne Ešusa alias Džipa z S.T.O. Nemecká, ktoré tak i jemu dalo priestor ukázať niečo zo svojho umenia. Pri súťažení sa nielen účasťou, ale aj zručnosťou o. i. predviedol kamarát Suchár od „feribákov“. Ale dosť už „tliachania“ a predvádzania sa autora.Slávnostné zapálenie výročného ohňa bolo zaranžované nezvyčajne, prekladané bolo hovoreným slovom jednotlivých aktérov (tých bolo tiež o čosi viac ako zvyčajne), ktorí sa však zároveň museli sústreďovať i na svoje fakle prinášajúce ako lúče Pravdu, Krásu, Silu i Lásku, ktorými oheň zapaľovali, čo im spolu s textami naplnenými symbolmi dávalo „riadne“ zabrať. Nezvyčajným bol i počet kamarátov, ktorí k pagode následne priniesli ohníky v podobe horiacich sviečok pre všetkých tých kamarátov, „ktorí už nemôžu byť medzi nami“. Po vyhlásení Lupiho za „pekelníka“ a následnom nenutnom – nutnom (vyberte si), ale už tradične zdĺhavom a tradičnom ceremoniáli odovzdávania dárkov k výročiu osady, nekončiacich gratuláciach (za čo „oslávenci“ samozrejme nemohli) sa pokračovalo voľnou zábavou, v ktorej „prvé husle“ hrala už vyššie uvedená muzikantská „sešlost“.
V nedeľu po jedenástej Krko, Šesták a Pelo za poriadajúcu T. O. odmenili najúspešnejších súťažiacich a 30. Výročný oheň vyhlásili za ukončený. Nám ešte stále plným pohody nezostalo nič iné, ako poďakovať kamarátom za pekný vander.
T. O. Biely Netopier vie!
Prispel?: Kutáč
